alergopodcast

Alergie a alergény v domácnosti. Ako s nimi žiť, alebo akým spôsobom ich možno z nášho dosahu odstrániť. Je možné alergiu na pele, roztoče či plesne vyliečiť?

 

Alergie a alergény v domácnosti. Ako s nimi žiť, alebo akým spôsobom ich možno z nášho dosahu odstrániť. Je možné alergiu na pele, roztoče či plesne vyliečiť?           

prof. MUDr. Peter Pružinec, CSc. hlavný odborník ministerstva zdravotníctva SR pre klinickú imunológiu a alergológiu, prednosta kliniky AKI FN Ba.

Domáce alergény, ktoré s nami žijú v domácnosti počas celého roka strpčujú alergikom život. Prinášame si ich domov aj z vonkajšieho prostredia ak máme na mysli pele. Zdalo by sa, že alergia na peľ je sezónnou záležitosťou, ale nie je tomu tak. Objavujú sa počas celého roka. Prvé kvitnúce rastliny vnímajú alergici už koncom januára, potom už začne kvitnúť lieska, jelša, breza. Kvitnú do konca apríla a v lete majú zdravotné ťažkosti pacienti, ktorí sú vnímaví na pele tráv. Do konca júla a do konca augusta pribúdajú pele burín ako je napríklad ambrózia, palina, či žihľava. Počas celého kalendárneho roka sa takto objavujú alergény vo vzduchu vďaka rôznym kvitnúcim rastlinám a drevinám. Lekárom a pacientom v tomto zmysle pomáhajú peľové správy ako aj peľový kalendár.

Pokiaľ ide o alergény, ktoré si domov neprinášame, ale žijú v našich domácnostiach bez pozvania. Napríklad roztoče či plesne. Aj s nimi sa musia naučiť žiť tí, ktorým spôsobujú plesne a roztoče zdravotné ťažkosti. Vedia si však upraviť liečbu tak ako pacienti, ktorí majú alergiu na peľ, ktorí si podľa peľových správ a podľa peľového kalendára vedia upraviť liečbu?

Prvá peľová služba vznikla v 90. rokoch. Ako naozaj pomáha pacientom manažovať liečbu keď vie, že je vo vzduchu kritické množstvo peľu, ktoré mu spôsobuje zdravotné ťažkosti? Ako odlíšime klinické príznaky a zistíme či máme alergiu na peľ, alebo na iné domáce alergény, prípadne či nejde o bežné infekčné ochorenie o bežnú nádchu? Lieky, ktoré sú voľne dostupné v lekárni je vhodné užívať len v rámci prvej pomoci.

Pokiaľ ide o vznik alergických ochorení, v našom prípade aj na domáce alergény platí, že v súčasnosti sa preceňuje genetika, ktorá má síce významný podiel pri ich vzniku, ale oveľa väčší vplyv má životné prostredie, ktoré nevie ovplyvniť sám pacient. Platí aj to že alergiu na domáce alergény majú čoraz viac tí, ktorí nemajú v rodine ochorenie a predpokladajú, že nemajú ani genetickú predispozíciu pre vznik alergií. Ktoré domáce alergény nám najviac znepríjemňujú život? Dalo by sa povedať že sú to roztoče, ktoré sa nachádzajú v našich domácnostiach v textíliách, v kobercoch, v záclonách a sú všade vôkol nás pretože žijú v prachu? Pomáha pred peľom, ktorý si prinášame domov z vonka časté vetranie, alebo to že vôbec nevetráme, ak je vo vzduchu peľ, na ktorý sme alergický a na ktorý je vnímavý náš organizmus? Aké sú odporúčania špecialistov ako doma zatočiť s domácimi alergénmi a zabezpečiť si tak dobrú kvalitu života napriek prítomnému ochoreniu? Je možné, aby nám lekár diagnostikoval atopiu, teda predispozíciu na alergiu, aby sme hneď pri prvých klinických príznakoch nasadili liečbu? Ako môže alergikom na niektoré domáce alergény skomplikovať kvalitu života skrížená alergia? Je bežné, že človek ktorý má alergiu na roztoče má aj potravinovú alergiu na ryby a morské plody? V poslednom období sa mnohí pacienti obávajú, že spolu s alergiou majú aj histamínovú intoleranciu. Lekári však dôvodia prečo je to ojedinelý jav a objavuje sa len u niektorých pacientov. Vážnym problémom je však alergia na domáce zvieratá , kde rodičia nie vždy berú vážne odporúčanie lekára a naopak mačku či psa nechávajú deťom doma, čo  im neskôr v dospelosti spôsobuje vážne zdravotné ťažkosti. Alergén, epitélie domácich zvierat  totiž neustále atakujú pľúca a zápal, ktorý tam vzniká spôsobuje nezvratné ochorenie pľúc a často aj ich zníženú 60 percentnú kapacitu.   

Aktuálne majú aj pacienti, ktorí sú vnímaví na domáce alergény k dispozícii liečbu symptomatickú ale aj kauzálnu. Lekári vedia udržiavať kvalitu života pacienta pod kontrolou bez zdravotných ťažkostí, ale aj liečiť príčinu. Európska lieková agentúra označuje za jediný spôsob liečby alergénovú imunoterapiu. Na akom princípe funguje? Dokáže pacienta vyliečiť? Ak áno na ako dlho? Pomáha  napríklad aj pri alergiách na plesne, lebo aj keď ich nevidíme. Aj spóry plesne sa nachádzajú v našich domácnostiach. Vidíme ich napríklad keď necháme vonku dlhšie chlieb, alebo máme vlhko v byte. Aktuálne na jeseň majú problémy s nimi aj niektorí bežci, ktorí sa nadýchajú vzduchu počas behu v lese, kde je napadané vlhké lístie. Je to prvý signál, že majú alergiu na pleseň, ak sa u nich objavia  nejaké klinické príznaky podobné alergii.

Diagnostika alergie na domáce alergény nie je náročná, vyžaduje však návštevu špecialistu. Imunológovia – alergológovia dôvodia, prečo by mal praktickí lekári vždy odoslať pacienta, ktorý má klinické prejavy zhodné s príznakmi na alergiu k špecialistovi. Rovnako platí aj to, že pacienti, ktorí sú už v procese liečby u špecialistu, by mali užívať predpísané lieky pravidelne a celý rok, pretože    vysadenie liečby počas sezóny, keď sa majú lepšie im môže spôsobiť až také zdravotné ťažkosti, ako mali na začiatku liečby. Je to dôležité aj preto lebo mnohí pacienti čakajú na návštevu a na vyšetrenie  u špecialistu podľa regiónu aj viac ako päť mesiacov a tak aj pacient, ktorému sa zhorší zdravotný stav vďaka tomu že nie je dôsledný v liečbe musí potom čakať na vyšetrenie. Môže si pacient pomôcť pri  alergii v našom prípade na peľ, roztoče, na plesne teda na domáce alergény aj tak, že posilňuje  imunitný systém výživovými doplnkami, rôznymi vitamínmi, zaručenými ľudovými receptami a do akej miery pomôže pacientom dôsledné čistenie domácnosti, používanie zvlhčovačov či čističiek  vzduchu? Základom liečby je len správna diagnostika a dôsledné dodržiavanie odporúčaní lekára. V takom prípade sa pacient cíti veľmi dobre a navyše nemusí opakovane v zlom zdravotnom stave navštevovať lekára, čo je významné najmä teraz, počas tretej vlny pandémie.

Poskytovanie kvalitnej zdravotnej starostlivosti z pohľadu špecialistov - imunológov a alergológov. MUDr. Jaroslava Orosová

Špecializačný študijný program pre odbor klinická imunológia a alergológia je dvojodborový a lekár sa po atestácií môže venovať pacientom vo všetkých vekových kategóriách. Je to isté špecifikum v porovnaní s inými medicínskymi odbormi. Ako sa „zobrazuje„ dlhodobá starostlivosť o pacienta - v systéme zdravotnej starostlivosti - keď špecialista šije liečbu na mieru už deťom v útlom veku? Aktuálne majú aj alergológovia naplnené kapacity vo svojich ambulanciách. Denne vyšetria vyše 40 pacientov. Ako dokážu v takom prípade udržať ich zdravotný stav v remisii / teda pod kontrolou a bez vážnych príznakov /, prípadne zabrániť ďalším zdravotným komplikáciám? Aktuálne je dôležité to - o čom sa už roky u nás hovorí. Mať dostatok špecialistov. Aké riešenia majú a navrhujú predstavitelia Zväzu ambulantných poskytovateľov. Vieme že špecialisti nám chýbajú, ale nevieme akí je ich priemerný vek. Prečo nemáme takúto štatistiku ako je tomu u praktických lekárov a pediatrov? Máme sa obávať toho, že  bude o niekoľko rokov ešte menej špecializovaných ambulancií, vzhľadom na vysoký vek alergológov a imunológov? Len v Bratislave zaniklo v tomto období 6 alergologických a imunologických ambulancií, pričom každá mala v kartotéke 4000 až 5000 pacientov, z ktorých je približne 75 percent v dispenzarizácii - čo znamená, že ide o  chronicky chorých pacientov, ktorí si vyžadujú pravidelnú a dlhodobú zdravotnú starostlivosť. Čo navrhujú predstavitelia Zväzu ambulantných poskytovateľov? Ako by sme mohli prilákať špecialistov do systému? Kedy a za akých podmienok by boli schopní aj ochotní – zakladať ambulancie alergológie a imunológie - nielen vo veľkých mestách, ale vo všetkých regiónoch? Ako nákladné je založenie a vybudovanie ambulancie špecialistu - už aj vzhľadom na nákup drahých diagnostických prístrojov? Pomohla by „kapitácia“, ktorú by odborní lekári dostávali za dispenzarizovaných – chronicky chorých - pacientov? Lekári a predstavitelia Zväzu ambulantných poskytovateľov aj vzhľadom na vážnu situáciu v primárnom sektore - v špecializovaných ambulanciách - aktuálne pripomienkujú reformu  zdravotnej starostlivosti .Ako budú ich návrhy zapracované do spomínaného zákona? Čo  konkrétne navrhujú? Vďaka akým zmenám bude u nás  kvalitnejšia  a dostupnejšia  zdrav starostlivosť u špecialistov – v našom prípade u alergológov a imunológov?

Očkovanie a kauzálna liečba u alergologických pacientov. Alergénová imunoterapia a biologická liečba. MUDr. Jaroslava Orosová

Očkovanie pacientov v alergologických a imunologických ambulanciách je  aktuálna téma počas tretej vlny pandémie a počas šírenia delta variantu koronavírusu. Aké zdravotné riziká môžu očakávať alergickí pacienti po zaočkovaní proti Covidu 19 a aké negatívne účinky sa môžu u pacienta dostaviť, keď sa nezaočkuje a stretne sa s delta variantom koronavírusu? Prečo by sme mali porovnávať zdravotný stav alergického pacienta po očkovaní – s nezaočkovaným pacientom – keď sa môžu obe kategórie - zaočkovaní aj nezaočkovaní - stretnúť s koronavírusom a získať  ochorenie, ktoré spôsobuje? Aké pozitíva a negatíva môže priniesť  pacientom v alergologických a imunologických ambulanciách rozhodnutie - dať sa zaočkovať, alebo na druhej  strane - nedať sa zaočkovať. Ako dôvodia špecialisti a predstavitelia Zväzu ambulantných poskytovateľov, že aj u detských pacientov s alergiami je očkovanie dôležité pre zdravie? Je nevyhnutné brať do úvahy fakt, že imunitný systém u detí doslova zlenivel, vzhľadom na predchádzajúce obdobie - keď prežívali čas doma? Máme  v zozname diagnóz ochorenie - či už u detskej alebo u dospelej populácie - ktoré je kontraindikáciou pre očkovanie? Patrí ku kontraindikáciám očkovania proti Covidu 19 napríklad  toľko diskutovaná anafylaktická reakcia, teda ťažká alergická reakcia po podaní prvej dávky vakcíny? Môže špecialista imunizovať zdravotný stav pacienta pred očkovaním? Druhou kontraindikáciou pred očkovaním u pacienta s alergickými ochoreniami je akútne infekčné ochorenie. Pacient sa však môže dať zaočkovať keď vymiznú príznaky – teplota či kašeľ. Treťou skupinou ochorení a zároveň aj kontraindikáciou pred očkovaním sú akútne a aktivované autoimúnne ochorenia, kde patrí reumatoidná artritída a lupus ale aj v tomto prípade vedia špecialisti ochorenie stabilizovať a pacientom odporúčajú očkovanie pri dôkladnom manažovaní primárnej diagnózy. Zväz ambulantných poskytovateľov pripravil koncepciu reorganizácie zdravotnej starostlivosti – respektíve manažment pacienta v primárnom kontakte počas pandémie - vzhľadom na obavy pacientov z negatívnych účinkov po očkovaní . Obávajú sa, že počas tretej vlny pandémie sa zopakuje to, čo v uplynulom roku a síce, že dôjde k zanedbaniu zdravotnej starostlivosti u necovidových pacientov. Navrhujú vytvorenie covidových ambulancií a covidových sanitiek. Lekári v primárnom kontakte by sa v nich striedali pri poskytovaní  zdravotnej starostlivosti tak, aby aj počas pandémie poskytovali bezcovidovým pacientom zdravotnú starostlivosť  bez obmedzení  a zároveň aj indikovali účinnú liečbu. Pacientom s alergickými ochoreniami  významným spôsobom  pomáha alergénová imunoterapia. Lieči totiž príčinu  základného ochorenia - najčastejšie alergickú nádchu, alebo alergickú astmu, pričom predchádza rozvoju ďalšieho postihnutia organizmu. Platí fakt, že pokiaľ  je alergia nesprávne liečená – alebo neliečená - k čomu môže dôjsť počas tretej vlny pandémie a čoho sa aj obávajú alergológovia - imunitný systém sa zaktivizuje a začne hľadať ďalších nepriateľov v organizme.

Očkovanie a kauzálna liečba u alergologických pacientov. Alergénová imunoterapia a biologická liečba. MUDr. Jaroslava Orosová

Očkovanie pacientov v alergologických a imunologických ambulanciách je  aktuálna téma počas tretej vlny pandémie a počas šírenia delta variantu koronavírusu. Aké zdravotné riziká môžu očakávať alergickí pacienti po zaočkovaní proti Covidu 19 a aké negatívne účinky sa môžu u pacienta dostaviť, keď sa nezaočkuje a stretne sa s delta variantom koronavírusu? Prečo by sme mali porovnávať zdravotný stav alergického pacienta po očkovaní – s nezaočkovaným pacientom – keď sa môžu obe kategórie - zaočkovaní aj nezaočkovaní - stretnúť s koronavírusom a získať  ochorenie, ktoré spôsobuje? Aké pozitíva a negatíva môže priniesť pacientom v alergologických a imunologických ambulanciách rozhodnutie - dať sa zaočkovať, alebo na druhej  strane - nedať sa zaočkovať. Ako dôvodia špecialisti a predstavitelia Zväzu ambulantných poskytovateľov, že aj u detských pacientov s alergiami je očkovanie dôležité pre zdravie? Je nevyhnutné brať do úvahy fakt, že imunitný systém u detí doslova zlenivel, vzhľadom na predchádzajúce obdobie - keď prežívali čas doma? Máme  v zozname diagnóz ochorenie - či už u detskej alebo u dospelej populácie - ktoré je kontraindikáciou pre očkovanie? Patrí ku kontraindikáciám očkovania proti Covidu 19 napríklad  toľko diskutovaná anafylaktická reakcia, teda ťažká alergická reakcia po podaní prvej dávky vakcíny? Môže špecialista imunizovať zdravotný stav pacienta pred očkovaním? Druhou kontraindikáciou pred očkovaním  u pacienta s alergickými ochoreniami je akútne infekčné ochorenie. Pacient sa však môže dať zaočkovať keď vymiznú príznaky – teplota či kašeľ. Treťou skupinou ochorení a zároveň aj kontraindikáciou pred očkovaním sú akútne a aktivované autoimúnne ochorenia, kde patrí reumatoidná artritída a lupus ale aj v tomto prípade vedia špecialisti ochorenie stabilizovať a pacientom odporúčajú očkovanie pri dôkladnom manažovaní primárnej diagnózy. Zväz ambulantných poskytovateľov pripravil koncepciu reorganizácie zdravotnej starostlivosti – respektíve manažment pacienta v primárnom kontakte  počas pandémie - vzhľadom na obavy pacientov z negatívnych účinkov po očkovaní . Obávajú sa, že počas tretej vlny pandémie sa zopakuje to, čo v uplynulom roku a síce, že dôjde k zanedbaniu zdravotnej starostlivosti u necovidových pacientov. Navrhujú vytvorenie covidových ambulancií a covidových sanitiek. Lekári v primárnom kontakte by sa v nich striedali pri poskytovaní  zdravotnej starostlivosti tak, aby aj počas pandémie poskytovali bezcovidovým pacientom zdravotnú starostlivosť  bez obmedzení  a zároveň aj indikovali účinnú liečbu. Pacientom s alergickými ochoreniami  významným spôsobom  pomáha alergénová imunoterapia. Lieči totiž príčinu  základného ochorenia - najčastejšie alergickú nádchu, alebo alergickú astmu, pričom predchádza rozvoju ďalšieho postihnutia organizmu. Platí fakt, že pokiaľ  je alergia nesprávne liečená – alebo neliečená - k čomu môže dôjsť počas tretej vlny pandémie a čoho sa aj obávajú alergológovia - imunitný systém sa zaktivizuje a začne hľadať ďalších nepriateľov v organizme.

Poskytovanie kvalitnej zdravotnej starostlivosti z pohľadu špecialistov - imunológov a alergológov. MUDr. Jaroslava Orosová

Špecializačný študijný program pre odbor klinická imunológia a alergológia je dvojodborový a lekár sa po atestácií môže venovať pacientom vo všetkých vekových kategóriách. Je to isté špecifikum v porovnaní s inými medicínskymi odbormi. Ako sa „zobrazuje„ dlhodobá starostlivosť o pacienta - v systéme zdravotnej starostlivosti - keď špecialista šije liečbu na mieru už deťom v útlom veku? Aktuálne majú aj alergológovia naplnené kapacity vo svojich ambulanciách. Denne vyšetria vyše 40 pacientov. Ako dokážu v takom prípade udržať ich zdravotný stav v remisii / teda pod kontrolou a bez vážnych príznakov /, prípadne zabrániť ďalším zdravotným komplikáciám? Aktuálne je dôležité to - o čom sa už roky u nás hovorí. Mať dostatok špecialistov. Aké riešenia majú a navrhujú predstavitelia Zväzu ambulantných poskytovateľov. Vieme že špecialisti nám chýbajú, ale nevieme akí je ich priemerný vek. Prečo nemáme takúto štatistiku ako je tomu u praktických lekárov a pediatrov? Máme sa obávať toho, že  bude o niekoľko rokov ešte menej špecializovaných ambulancií, vzhľadom na vysoký vek alergológov a imunológov? Len v Bratislave zaniklo v tomto období  6 alergologických a imunologických ambulancií, pričom každá mala v kartotéke 4000 až 5000 pacientov, z ktorých je približne 75 percent v dispenzarizácii - čo znamená, že ide o chronicky chorých pacientov, ktorí si vyžadujú pravidelnú a dlhodobú zdravotnú starostlivosť. Čo navrhujú predstavitelia Zväzu ambulantných poskytovateľov? Ako by sme mohli prilákať špecialistov do systému? Kedy a za akých podmienok by boli schopní aj ochotní – zakladať ambulancie alergológie a imunológie - nielen vo veľkých mestách, ale vo všetkých regiónoch? Ako nákladné je založenie a vybudovanie ambulancie špecialistu - už aj vzhľadom na nákup drahých diagnostických prístrojov? Pomohla by „kapitácia“, ktorú by odborní lekári dostávali za dispenzarizovaných – chronicky chorých - pacientov? Lekári a predstavitelia Zväzu ambulantných poskytovateľov aj vzhľadom na vážnu situáciu v primárnom sektore - v špecializovaných ambulanciách - aktuálne pripomienkujú reformu  zdravotnej starostlivosti .Ako budú ich návrhy zapracované do spomínaného zákona? Čo  konkrétne navrhujú? Vďaka akým zmenám bude u nás  kvalitnejšia  a dostupnejšia  zdrav starostlivosť u špecialistov – v našom prípade u alergológov a imunológov? 

Manažment pacientov v pľúcnych ambulanciách

 

Manažment pacientov v pľúcnych ambulanciách - vzhľadom na nedostatok špecialistov - pneumológov a aktuálne aj vzhľadom na aktuálne šírenie delta variantu koronavírusu. MUDr. Katarína Dostálová z pneumologickej ambulancie v ZS na Strečnianskej ulici v Bratislave. Pneumológovia hovoria, že aktuálne - počas tretej vlny pandémie sa bude už aj tak alarmujúca situácia - v súvislosti s nedostatkom pľúcnych lekárov - zhoršovať. Prečo je u nás taký nízky záujem o prácu pneumológa v ambulanciách a prečo patrí spomínaná špecializácia k najmenej atraktívnym? V akom veku sú pľúcni lekári , ktorí sa aktuálne starajú o pacientov vo svojej ambulancii? Môžeme očakávať, že v dôsledku ich vysokého veku sa bude situácia u nás ešte viac zhoršovať? Špecialisti majú niekoľko riešení. Napríklad, aby dostávali „ kapitáciu„ za pacientov, ktorých majú v dispenzarizácii. Ďalším dôvodom nedostatku pneumológov v primárnom sektore je aj platba zdravotných poisťovní za výkony. Ako sme na tom v súvislosti s úhradami napríklad v porovnaní s Českou republikou? Pomohla by špecialistom - v rámci aktuálnej reformy zdravotníctva napríklad aj presná definícia - na čo má nárok pacient? Čo by sme mohli v rámci reformy ambulancií pneumológa - definovať ako nadštandard - aby bola zdravotná starostlivosť naďalej dostupná pre všetkých pacientov a pritom aby sa aj zvýšil záujem o špecializáciu pneumológ? Odborní lekári majú isté návrhy aj v súvislosti s manažovaním pacienta počas nastávajúcej tretej vlny pandémie. V Zdravotnom stredisku na Strečnianskej ulici v Bratislavskej Petržalke sa pripravili na to, aby mohli prijímať svojich pacientov – nových aj tých, ktorých majú v dispenzarizácií - aj keď vo veľkom počte k nim budú prichádzať covidoví, či postcovidoví pacienti. Aké opatrenia tam prijali, aby situáciu v prípade nárastu pacientov počas pandémie zvládli a čo sa im osvedčilo v druhej vlne - aby nezanedbali zdravotnú starostlivosť o svojich pacientov?

 

Astma. Typy astmy a ich liečba.

 

MUDr. Katarína Dostálová z pneumologickej ambulancie v ZS na Strečnianskej ulici v Bratislave. Astmou trpí každý dvanásty Slovák. V niektorých prípadoch je ochorenie podmienené geneticky. Vie špecialista potvrdiť vznik astmy, ktorá vznikla na základe genetiky – exaktnými vyšetreniami v ambulancii a diagnostickými postupmi, alebo sa spoľahne na osobnú anamnézu pacienta? Ako sa potom líši liečba astmy, ktorá vznikla na genetickom podklade - od liečby astmy, ktorej spúšťačom sú rôzne alergie? Aké ochorenia nás varujú pred vznikom astmy? Vieme napríklad to, že rozvoju astmy predchádza niekedy aj výskyt nosných polypov. Ako je astma prepojená s inými ochoreniami? Ako komplikuje diagnostiku ochorenia fakt, že rôzne typy astmy spôsobujú rôzne spúšťače? Čo rozhoduje o tom, že u človeka vzniká alergický zápal? Pneumológovia šijú na mieru liečbu pacienta a pomáha im pri tom odhalenie molekulárneho mechanizmu ochorenia ako aj fenotyp, teda prejavy ochorenia. Prečo však niekedy - pri liečení pacienta s astmou, spolupracujú pneumológovia aj s alergológmi, kardiológmi či gastroenterológmi? Pri astme – pri jej ťažkých formách je aktuálne najúčinnejšia biologická liečba. Kedy ju však môže indikovať pľúcny lekár a aké kritéria musí spĺňať pacient. Kedy nie je biologická liečba dostupná, respektíve dostane ju každý pacient, ktorému je indikovaná? O pokrokoch v liečbe možno u nás hovoriť aj vďaka inováciám a novým postupom v liečbe. Aktuálne Ministerstvo zdravotníctva SR schválilo pred niekoľkým dňami - v júli 2021 - aj „inhalačnú trojkombináciu na astmu“. Problémom u nás nie je liečba pacientov s astmou, ale nedostatok špecialistov – pneumológov.