alergopodcast

Všetko, čo potrebujete vedieť o astme s MUDr. Katarínou Dostálovou

Všetko, čo potrebujete vedieť o astme s MUDr. Katarínou Dostálovou

Alergo podcast bol zameraný na problematiku astmy. Podľa správ WHO trpí astmou celosvetovo zhruba 300 miliónov ľudí, v roku 2025 ich bude podľa odhadov o 100 miliónov viac. Do štúdia prijala pozvanie MUDr. Katarína Dostálová z pneumoftizeologickej ambulancie v Bratislave, s ktorou sme sa rozprávali o klinických prejavoch u pacientov, diagnostike a terapii. Rovnako objasnila aj nasledujúce otázky:

• Je pre astmatikov odporúčané športovať?
• Aké sú odporúčania pre astmatičky počas tehotenstva?
• Sú inhalačné kortikoidy bezpečné pri dlhodobom užívaní?

Aj tento podcast vznikol vďaka spolupráci Slovenskej asociácie alergologických a astmatických pacientov a farmaceutickej firmy Chiesi.

CHOCHP a RAKOVINA

V aprílovom vydaní AlergoPodcastu sme sa zamerali na chronickú obštrukčnú chorobu pľúc a rakovinu pľúc. S MUDr.Katarínou Dostálovou z pneumoftizeologickej ambulancie v Bratislave sme sa rozprávali o rizikových faktoroch pre vznik daných ochorení aj o klinických príznakoch u pacientov. Rozoberaná bola problematika biologickej liečby pri ochorení pľúc. Ako je to so screeningom rakoviny pľúc na Slovensku sa dozviete na konci podcastu.

Aj tento diel vznikol vďaka spolupráci Slovenskej asociácie alergologických a astmatických pacientov a farmaceutickej firmy Chiesi.

Vyprodukovať nízkohistamínové víno je celá veda. O histamíne, biogénnych amínoch a kvalitnom víne vám povie Peter Fitz.

V ďalšom alergopodcaste sme privítali majiteľa rodinného vinárstva CARPATE DIEM Petra Fitza. Vďaka jeho filozofii, že len z kvalitnej suroviny môžu vyrobiť kvalitné víno tak prinášajú na trh unikátne nízkohistamínové vína. V tomto diely predstaví cestu, ktorá viedla k produkcii vína s nízkym obsahom histamínu, biogénnych amínov a síry. Rozoberaná bude aj technológia výroby a tiež procesy ovplyvňujúce výskyt histamínu vo víne.

Viac informácii o CARPATE DIEM sa môžete dozvedieť na web stránke www.carpatediem.sk, rovnako na facebooku alebo instagrame. Vinárstvo sa nachádza v malebnej malokarpatskej obci Šenkvice.

Znečistenie ovzdušia predstavuje najväčšie environmentálne riziko pre naše zdravie.

Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) je znečistenie ovzdušia najväčším environmentálnym rizikom pre naše zdravie v EU. V Európskej únii každý rok spôsobuje približne 400 000 predčasných úmrtí a vyžaduje si stovky miliárd eur na externé náklady súvisiace so zdravotnou starostlivosťou.

Obzvlášť vystavení sú mu ľudia v mestských oblastiach. Suspendované častice, oxid dusičitý a prízemný ozón sú látky znečisťujúce ovzdušie, ktoré nesú vinu za väčšinu týchto predčasných úmrtí.

Dlhodobé vystavenie ľudskej populácie týmto látkam, ako aj vystavenie počas dopravnej špičky, môže viesť k rôznym zdravotným komplikáciám v každom veku, avšak osoby so srdcovými alebo dýchacími problémami sú obzvlášť ohrozené, a to v rozsahu od menších problémov s dýchacou sústavou až k predčasným úmrtiam. Za najzávažnejšie z hľadiska vplyvov na zdravie sa v súčasnosti považujú dve látky: jemné prachové častice a prízemný ozón. PM je látka znečisťujúca ovzdušie, ktorá pozostáva zo zmesi tuhých a kvapalných častíc rozptýlených v ovzduší, rozdeľujú na hrubé častice (PM10) a jemné častice (PM2,5) a menšie. Tieto častice majú rôzne fyzikálne vlastnosti a chemické zloženie. PM sa môžu buď priamo vypúšťať do ovzdušia (primárne PM) alebo sa môžu vytvárať sekundárne v atmosfére z plynných prekurzorov (najmä oxid siričitý, oxidy dusíka, amoniak a prchavé nemetánové organické zlúčeniny).

Prachové častice predstavujú sumu častíc rôznej veľkosti, ktoré sú voľne rozptýlené v ovzduší. Ich pôvod je v rôznych technologických procesoch, uvoľňujú sa najmä pri spaľovaní tuhých látok a to najmä v domácnostiach (vykurovanie domácností), alebo sú obsiahnuté vo výfukových plynoch motorových vozidiel. Do ovzdušia sa však dostávajú aj vírením častíc usadených na zemskom povrchu (sekundárna prašnosť).

Môžeme skonštatovať, že v sektore cestnej dopravy k emisiám PM10 a PM2,5 zo spaľovania najvýraznejšie prispievajú dieselové motory. Celkovo však najvýznamnejším podielom k emisiám PM10 a PM2,5 prispievajú malé zdroje, čiže rodinné domy.

Doprava je však aj najväčším zdrojom emisií NO2 (oxidu dusičitého). Pričom početné medzinárodné štúdie uvádzajú že oxid dusičitý ohrozuje najmä deti a spôsobuje u nich vznik astmy. Tento problém je obzvlášť pálčivý v mestských oblastiach. Vo vyspelých krajinách pochádza približne až 55% tejto znečistujúcej látky z dopravy a Slovensko nie je výnimka.

Zdravotné následky znečisteného ovzdušia

Zo znečisteného vzduchu sa nezomiera priamo a náhle tak, ako sa náhle nezomiera na fajčenie alebo pitie alkoholu. Epidemiológia rozlišuje medzi diagnostikovanou chorobou ako príčinou smrti, napr. choroba srdca a medzi rizikovými faktormi, ktoré prispievajú k prepuknutiu ochorení, napríklad fajčenie alebo dýchanie znečisteného vzduchu.

Dlhodobé dýchanie znečisteného vzduchu sa prejaví vo zvýšenej chorobnosti predovšetkým na choroby dýchacích ciest, kardiovaskulárneho systému a ďalšie. Funkcia pľúc a srdca je ovplyvnená u všetkých ľudí, ktorí dlhodobo dýchajú znečistený vzduch, a to sú v rôznej miere prakticky všetci obyvatelia. U časti z nich sa po čase prejavujú rôzne respiratórne symptómy, ktoré vedú k postupným obmedzeniam v bežných aktivitách, k návštevám lekárov a k práceneschopnosti. U časti z nich choroba môže dospieť až k nutnosti hospitalizácie, prípadne až do úmrtia. Takéto úmrtie je považované za predčasné úmrtie, keďže človek zomrel na následky choroby vyvolanej znečisteným ovzduším.

Spoločenské náklady vznikajú nielen pri nutnosti liečiť chorého ale aj obmedzeniami v jeho aktívnom a produktívnom živote. Dopady znečisteného ovzdušia na zdravie populácie sa najčastejšie vyjadrujú ukazovateľom predčasných úmrtí a ukazovateľom stratených rokov života.

Slovensko žiaľ patrí ku krajinám, ktoré majú vysokú mieru chorobnosti a úmrtnosti v dôsledku znečisteného vzduchu a to dlhodobo. Štúdia OECD o stúpajúcich nákladoch vyplývajúcich zo znečisteného ovzdušia uvádza, že Slovensko v porovnaní s členskými krajinami OECD a BRIICS patrí ku krajinám s vysokým počtom úmrtí v dôsledku znečistenia vzduchu prachovými časticami.

Astma v zime. Aké športy sú vhodné pre astmatikov a ako najlepšie zvládnuť astmatický záchvat?

Atopická dermatitída a astma

Atopická dermatitída a astma

Astma a aj atopická dermatitída (AD) sú chronické, neinfekčné ochorenia, ktoré zhoršujú kvalitu života pacienta. Obe ochorenia sa nedajú vyliečiť, dnes sa však už dajú liečiť veľmi úspešne.

Pozrite (vypočujte) si, náš nový podcast o vzťahu atopickej dermatitídy a astmy, o atopickom pochode a možnostiach modernej biologickej liečby.

Fakty o atopickej dermatitíde (AD):

• Až u 72 % pacientov so stredne ťažkou a ťažkou AD sa vyskytujú ďalšie atopické komorbidity, ako napríklad astma, potravinové alergie, alergická nádcha, nosové polypy, chronické zápaly prínosových dutín či alergické konjuktivitídy.

• Stredne ťažká až ťažká AD je charakterizovaná bolestivými léziami na veľkých alebo citlivých častiach tela, môžu pokrývať viac ako 50 % povrchu tela. Symptómy zahŕňajú vytrvalé intenzívne svrbenie, suchosť kože, praskanie, začervenanie, tvorbu chrást a mokvanie. Vytrvalé škriabanie postihnutých častí môže poškodiť kožu a zvyšuje riziko infekcie.

• Odhaduje sa, že približne 10 – 40 % detí s AD trpí stredne závažnou formou. Presnú príčinu AD nepoznáme, vedci však hovoria, že ide o kombináciu genetiky a ďalších faktorov. Vyskytuje sa v rodinách, preto ak má rodič atopickú dermatitídu alebo zápasí s astmou či sennou nádchou, existuje 50 % pravdepodobnosť, že dieťa bude mať aspoň jedno z týchto ochorení.

• Atopická dermatitída je ochorenie, ktoré napáda nielen kožu, ale do značnej miery ovplyvňuje aj psychiku pacienta. Viditeľné symptómy a lézie AD sa často objavujú na rukách a tvári, mnohí dospelí s AD sa preto hanbia a často sa vyhýbajú kontaktu s ľuďmi a spoločenským aktivitám. Asi 40 % dospievajúcich a jedna štvrtina detí s AD zažila šikanovanie pre svoj vzhľad a polovica z nich sa cítila nešťastne a depresívne. (Zdroj informácií: Národný portál zdravia)

Starostlivosť o pokožku v zime s MUDr. Michaelou Duchoňovou, PhD.

Pozrite si náš nový video podcast o starorstlivosti o pokožku v zime s pani doktorkou MUDr. Michaelou Duchoňovou, PhD.

Starostlivosť o detskú pokožku s pani doktorkou MUDr. Michaelou Duchoňovou, PhD.

Starostlivosť o detskú pokožku s pani doktorkou MUDr. Michaelou Duchoňovou, PhD. Podcast si môžete pozriet na www.alergia.help alebo alergopodcast.podbean.com. Podcast si môžete tiež vypočuť aj na www.podmaz.sk

Vianočný špeciál s prof. MUDr. Milošom Jeseňákom a MUDr. Jaroslavou Orosovou. Moderuje Rado Baťo.

Pozrite si náš vianočný špeciál, kde sme v štúdiu privítali prezidenta Slovenskej spoločnosti alergológie a klinickej imunológie, profesora MUDr. Miloša Jeseňáka a prezidentku Zväzu ambulantných poskytovateľov MUDr. Jaroslavu Orosovú. Diskusiu moderuje Rado Baťo. 

Škodí nosenie rúška našej pleti?

Škodí nosenie rúška našej pleti? S akými novými ochoreniami kože sa stretávajú lekári v ambulanciách počas pandémie? Častá dezinfekcia rúk alergickej pokožke nepomáha. Má k dispozícii alergik/atopik bezpečnú alternatívu? 

Vypočujte si náš nový podcast s doktorkou MUDr. Michaelou Duchoňovou PhD., zo súkromnej dermatovenerologickej ambulancie pre deti a dospelých. Podcast vznikol s podporou Bioderma Slovakia.