alergopodcast

Vyprodukovať nízkohistamínové víno je celá veda. O histamíne, biogénnych amínoch a kvalitnom víne vám povie Peter Fitz.

V ďalšom alergopodcaste sme privítali majiteľa rodinného vinárstva CARPATE DIEM Petra Fitza. Vďaka jeho filozofii, že len z kvalitnej suroviny môžu vyrobiť kvalitné víno tak prinášajú na trh unikátne nízkohistamínové vína. V tomto diely predstaví cestu, ktorá viedla k produkcii vína s nízkym obsahom histamínu, biogénnych amínov a síry. Rozoberaná bude aj technológia výroby a tiež procesy ovplyvňujúce výskyt histamínu vo víne.

Viac informácii o CARPATE DIEM sa môžete dozvedieť na web stránke www.carpatediem.sk, rovnako na facebooku alebo instagrame. Vinárstvo sa nachádza v malebnej malokarpatskej obci Šenkvice.

Znečistenie ovzdušia predstavuje najväčšie environmentálne riziko pre naše zdravie.

Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) je znečistenie ovzdušia najväčším environmentálnym rizikom pre naše zdravie v EU. V Európskej únii každý rok spôsobuje približne 400 000 predčasných úmrtí a vyžaduje si stovky miliárd eur na externé náklady súvisiace so zdravotnou starostlivosťou.

Obzvlášť vystavení sú mu ľudia v mestských oblastiach. Suspendované častice, oxid dusičitý a prízemný ozón sú látky znečisťujúce ovzdušie, ktoré nesú vinu za väčšinu týchto predčasných úmrtí.

Dlhodobé vystavenie ľudskej populácie týmto látkam, ako aj vystavenie počas dopravnej špičky, môže viesť k rôznym zdravotným komplikáciám v každom veku, avšak osoby so srdcovými alebo dýchacími problémami sú obzvlášť ohrozené, a to v rozsahu od menších problémov s dýchacou sústavou až k predčasným úmrtiam. Za najzávažnejšie z hľadiska vplyvov na zdravie sa v súčasnosti považujú dve látky: jemné prachové častice a prízemný ozón. PM je látka znečisťujúca ovzdušie, ktorá pozostáva zo zmesi tuhých a kvapalných častíc rozptýlených v ovzduší, rozdeľujú na hrubé častice (PM10) a jemné častice (PM2,5) a menšie. Tieto častice majú rôzne fyzikálne vlastnosti a chemické zloženie. PM sa môžu buď priamo vypúšťať do ovzdušia (primárne PM) alebo sa môžu vytvárať sekundárne v atmosfére z plynných prekurzorov (najmä oxid siričitý, oxidy dusíka, amoniak a prchavé nemetánové organické zlúčeniny).

Prachové častice predstavujú sumu častíc rôznej veľkosti, ktoré sú voľne rozptýlené v ovzduší. Ich pôvod je v rôznych technologických procesoch, uvoľňujú sa najmä pri spaľovaní tuhých látok a to najmä v domácnostiach (vykurovanie domácností), alebo sú obsiahnuté vo výfukových plynoch motorových vozidiel. Do ovzdušia sa však dostávajú aj vírením častíc usadených na zemskom povrchu (sekundárna prašnosť).

Môžeme skonštatovať, že v sektore cestnej dopravy k emisiám PM10 a PM2,5 zo spaľovania najvýraznejšie prispievajú dieselové motory. Celkovo však najvýznamnejším podielom k emisiám PM10 a PM2,5 prispievajú malé zdroje, čiže rodinné domy.

Doprava je však aj najväčším zdrojom emisií NO2 (oxidu dusičitého). Pričom početné medzinárodné štúdie uvádzajú že oxid dusičitý ohrozuje najmä deti a spôsobuje u nich vznik astmy. Tento problém je obzvlášť pálčivý v mestských oblastiach. Vo vyspelých krajinách pochádza približne až 55% tejto znečistujúcej látky z dopravy a Slovensko nie je výnimka.

Zdravotné následky znečisteného ovzdušia

Zo znečisteného vzduchu sa nezomiera priamo a náhle tak, ako sa náhle nezomiera na fajčenie alebo pitie alkoholu. Epidemiológia rozlišuje medzi diagnostikovanou chorobou ako príčinou smrti, napr. choroba srdca a medzi rizikovými faktormi, ktoré prispievajú k prepuknutiu ochorení, napríklad fajčenie alebo dýchanie znečisteného vzduchu.

Dlhodobé dýchanie znečisteného vzduchu sa prejaví vo zvýšenej chorobnosti predovšetkým na choroby dýchacích ciest, kardiovaskulárneho systému a ďalšie. Funkcia pľúc a srdca je ovplyvnená u všetkých ľudí, ktorí dlhodobo dýchajú znečistený vzduch, a to sú v rôznej miere prakticky všetci obyvatelia. U časti z nich sa po čase prejavujú rôzne respiratórne symptómy, ktoré vedú k postupným obmedzeniam v bežných aktivitách, k návštevám lekárov a k práceneschopnosti. U časti z nich choroba môže dospieť až k nutnosti hospitalizácie, prípadne až do úmrtia. Takéto úmrtie je považované za predčasné úmrtie, keďže človek zomrel na následky choroby vyvolanej znečisteným ovzduším.

Spoločenské náklady vznikajú nielen pri nutnosti liečiť chorého ale aj obmedzeniami v jeho aktívnom a produktívnom živote. Dopady znečisteného ovzdušia na zdravie populácie sa najčastejšie vyjadrujú ukazovateľom predčasných úmrtí a ukazovateľom stratených rokov života.

Slovensko žiaľ patrí ku krajinám, ktoré majú vysokú mieru chorobnosti a úmrtnosti v dôsledku znečisteného vzduchu a to dlhodobo. Štúdia OECD o stúpajúcich nákladoch vyplývajúcich zo znečisteného ovzdušia uvádza, že Slovensko v porovnaní s členskými krajinami OECD a BRIICS patrí ku krajinám s vysokým počtom úmrtí v dôsledku znečistenia vzduchu prachovými časticami.

Astma v zime. Aké športy sú vhodné pre astmatikov a ako najlepšie zvládnuť astmatický záchvat?

Atopická dermatitída a astma

Atopická dermatitída a astma

Astma a aj atopická dermatitída (AD) sú chronické, neinfekčné ochorenia, ktoré zhoršujú kvalitu života pacienta. Obe ochorenia sa nedajú vyliečiť, dnes sa však už dajú liečiť veľmi úspešne.

Pozrite (vypočujte) si, náš nový podcast o vzťahu atopickej dermatitídy a astmy, o atopickom pochode a možnostiach modernej biologickej liečby.

Fakty o atopickej dermatitíde (AD):

• Až u 72 % pacientov so stredne ťažkou a ťažkou AD sa vyskytujú ďalšie atopické komorbidity, ako napríklad astma, potravinové alergie, alergická nádcha, nosové polypy, chronické zápaly prínosových dutín či alergické konjuktivitídy.

• Stredne ťažká až ťažká AD je charakterizovaná bolestivými léziami na veľkých alebo citlivých častiach tela, môžu pokrývať viac ako 50 % povrchu tela. Symptómy zahŕňajú vytrvalé intenzívne svrbenie, suchosť kože, praskanie, začervenanie, tvorbu chrást a mokvanie. Vytrvalé škriabanie postihnutých častí môže poškodiť kožu a zvyšuje riziko infekcie.

• Odhaduje sa, že približne 10 – 40 % detí s AD trpí stredne závažnou formou. Presnú príčinu AD nepoznáme, vedci však hovoria, že ide o kombináciu genetiky a ďalších faktorov. Vyskytuje sa v rodinách, preto ak má rodič atopickú dermatitídu alebo zápasí s astmou či sennou nádchou, existuje 50 % pravdepodobnosť, že dieťa bude mať aspoň jedno z týchto ochorení.

• Atopická dermatitída je ochorenie, ktoré napáda nielen kožu, ale do značnej miery ovplyvňuje aj psychiku pacienta. Viditeľné symptómy a lézie AD sa často objavujú na rukách a tvári, mnohí dospelí s AD sa preto hanbia a často sa vyhýbajú kontaktu s ľuďmi a spoločenským aktivitám. Asi 40 % dospievajúcich a jedna štvrtina detí s AD zažila šikanovanie pre svoj vzhľad a polovica z nich sa cítila nešťastne a depresívne. (Zdroj informácií: Národný portál zdravia)

Starostlivosť o pokožku v zime s MUDr. Michaelou Duchoňovou, PhD.

Pozrite si náš nový video podcast o starorstlivosti o pokožku v zime s pani doktorkou MUDr. Michaelou Duchoňovou, PhD.

Starostlivosť o detskú pokožku s pani doktorkou MUDr. Michaelou Duchoňovou, PhD.

Starostlivosť o detskú pokožku s pani doktorkou MUDr. Michaelou Duchoňovou, PhD. Podcast si môžete pozriet na www.alergia.help alebo alergopodcast.podbean.com. Podcast si môžete tiež vypočuť aj na www.podmaz.sk

Vianočný špeciál s prof. MUDr. Milošom Jeseňákom a MUDr. Jaroslavou Orosovou. Moderuje Rado Baťo.

Pozrite si náš vianočný špeciál, kde sme v štúdiu privítali prezidenta Slovenskej spoločnosti alergológie a klinickej imunológie, profesora MUDr. Miloša Jeseňáka a prezidentku Zväzu ambulantných poskytovateľov MUDr. Jaroslavu Orosovú. Diskusiu moderuje Rado Baťo. 

Škodí nosenie rúška našej pleti?

Škodí nosenie rúška našej pleti? S akými novými ochoreniami kože sa stretávajú lekári v ambulanciách počas pandémie? Častá dezinfekcia rúk alergickej pokožke nepomáha. Má k dispozícii alergik/atopik bezpečnú alternatívu? 

Vypočujte si náš nový podcast s doktorkou MUDr. Michaelou Duchoňovou PhD., zo súkromnej dermatovenerologickej ambulancie pre deti a dospelých. Podcast vznikol s podporou Bioderma Slovakia.

Alergie a alergény v domácnosti. Ako s nimi žiť, alebo akým spôsobom ich možno z nášho dosahu odstrániť. Je možné alergiu na pele, roztoče či plesne vyliečiť?

 

Alergie a alergény v domácnosti. Ako s nimi žiť, alebo akým spôsobom ich možno z nášho dosahu odstrániť. Je možné alergiu na pele, roztoče či plesne vyliečiť?           

prof. MUDr. Peter Pružinec, CSc. hlavný odborník ministerstva zdravotníctva SR pre klinickú imunológiu a alergológiu, prednosta kliniky AKI FN Ba.

Domáce alergény, ktoré s nami žijú v domácnosti počas celého roka strpčujú alergikom život. Prinášame si ich domov aj z vonkajšieho prostredia ak máme na mysli pele. Zdalo by sa, že alergia na peľ je sezónnou záležitosťou, ale nie je tomu tak. Objavujú sa počas celého roka. Prvé kvitnúce rastliny vnímajú alergici už koncom januára, potom už začne kvitnúť lieska, jelša, breza. Kvitnú do konca apríla a v lete majú zdravotné ťažkosti pacienti, ktorí sú vnímaví na pele tráv. Do konca júla a do konca augusta pribúdajú pele burín ako je napríklad ambrózia, palina, či žihľava. Počas celého kalendárneho roka sa takto objavujú alergény vo vzduchu vďaka rôznym kvitnúcim rastlinám a drevinám. Lekárom a pacientom v tomto zmysle pomáhajú peľové správy ako aj peľový kalendár.

Pokiaľ ide o alergény, ktoré si domov neprinášame, ale žijú v našich domácnostiach bez pozvania. Napríklad roztoče či plesne. Aj s nimi sa musia naučiť žiť tí, ktorým spôsobujú plesne a roztoče zdravotné ťažkosti. Vedia si však upraviť liečbu tak ako pacienti, ktorí majú alergiu na peľ, ktorí si podľa peľových správ a podľa peľového kalendára vedia upraviť liečbu?

Prvá peľová služba vznikla v 90. rokoch. Ako naozaj pomáha pacientom manažovať liečbu keď vie, že je vo vzduchu kritické množstvo peľu, ktoré mu spôsobuje zdravotné ťažkosti? Ako odlíšime klinické príznaky a zistíme či máme alergiu na peľ, alebo na iné domáce alergény, prípadne či nejde o bežné infekčné ochorenie o bežnú nádchu? Lieky, ktoré sú voľne dostupné v lekárni je vhodné užívať len v rámci prvej pomoci.

Pokiaľ ide o vznik alergických ochorení, v našom prípade aj na domáce alergény platí, že v súčasnosti sa preceňuje genetika, ktorá má síce významný podiel pri ich vzniku, ale oveľa väčší vplyv má životné prostredie, ktoré nevie ovplyvniť sám pacient. Platí aj to že alergiu na domáce alergény majú čoraz viac tí, ktorí nemajú v rodine ochorenie a predpokladajú, že nemajú ani genetickú predispozíciu pre vznik alergií. Ktoré domáce alergény nám najviac znepríjemňujú život? Dalo by sa povedať že sú to roztoče, ktoré sa nachádzajú v našich domácnostiach v textíliách, v kobercoch, v záclonách a sú všade vôkol nás pretože žijú v prachu? Pomáha pred peľom, ktorý si prinášame domov z vonka časté vetranie, alebo to že vôbec nevetráme, ak je vo vzduchu peľ, na ktorý sme alergický a na ktorý je vnímavý náš organizmus? Aké sú odporúčania špecialistov ako doma zatočiť s domácimi alergénmi a zabezpečiť si tak dobrú kvalitu života napriek prítomnému ochoreniu? Je možné, aby nám lekár diagnostikoval atopiu, teda predispozíciu na alergiu, aby sme hneď pri prvých klinických príznakoch nasadili liečbu? Ako môže alergikom na niektoré domáce alergény skomplikovať kvalitu života skrížená alergia? Je bežné, že človek ktorý má alergiu na roztoče má aj potravinovú alergiu na ryby a morské plody? V poslednom období sa mnohí pacienti obávajú, že spolu s alergiou majú aj histamínovú intoleranciu. Lekári však dôvodia prečo je to ojedinelý jav a objavuje sa len u niektorých pacientov. Vážnym problémom je však alergia na domáce zvieratá , kde rodičia nie vždy berú vážne odporúčanie lekára a naopak mačku či psa nechávajú deťom doma, čo  im neskôr v dospelosti spôsobuje vážne zdravotné ťažkosti. Alergén, epitélie domácich zvierat  totiž neustále atakujú pľúca a zápal, ktorý tam vzniká spôsobuje nezvratné ochorenie pľúc a často aj ich zníženú 60 percentnú kapacitu.   

Aktuálne majú aj pacienti, ktorí sú vnímaví na domáce alergény k dispozícii liečbu symptomatickú ale aj kauzálnu. Lekári vedia udržiavať kvalitu života pacienta pod kontrolou bez zdravotných ťažkostí, ale aj liečiť príčinu. Európska lieková agentúra označuje za jediný spôsob liečby alergénovú imunoterapiu. Na akom princípe funguje? Dokáže pacienta vyliečiť? Ak áno na ako dlho? Pomáha  napríklad aj pri alergiách na plesne, lebo aj keď ich nevidíme. Aj spóry plesne sa nachádzajú v našich domácnostiach. Vidíme ich napríklad keď necháme vonku dlhšie chlieb, alebo máme vlhko v byte. Aktuálne na jeseň majú problémy s nimi aj niektorí bežci, ktorí sa nadýchajú vzduchu počas behu v lese, kde je napadané vlhké lístie. Je to prvý signál, že majú alergiu na pleseň, ak sa u nich objavia  nejaké klinické príznaky podobné alergii.

Diagnostika alergie na domáce alergény nie je náročná, vyžaduje však návštevu špecialistu. Imunológovia – alergológovia dôvodia, prečo by mal praktickí lekári vždy odoslať pacienta, ktorý má klinické prejavy zhodné s príznakmi na alergiu k špecialistovi. Rovnako platí aj to, že pacienti, ktorí sú už v procese liečby u špecialistu, by mali užívať predpísané lieky pravidelne a celý rok, pretože    vysadenie liečby počas sezóny, keď sa majú lepšie im môže spôsobiť až také zdravotné ťažkosti, ako mali na začiatku liečby. Je to dôležité aj preto lebo mnohí pacienti čakajú na návštevu a na vyšetrenie  u špecialistu podľa regiónu aj viac ako päť mesiacov a tak aj pacient, ktorému sa zhorší zdravotný stav vďaka tomu že nie je dôsledný v liečbe musí potom čakať na vyšetrenie. Môže si pacient pomôcť pri  alergii v našom prípade na peľ, roztoče, na plesne teda na domáce alergény aj tak, že posilňuje  imunitný systém výživovými doplnkami, rôznymi vitamínmi, zaručenými ľudovými receptami a do akej miery pomôže pacientom dôsledné čistenie domácnosti, používanie zvlhčovačov či čističiek  vzduchu? Základom liečby je len správna diagnostika a dôsledné dodržiavanie odporúčaní lekára. V takom prípade sa pacient cíti veľmi dobre a navyše nemusí opakovane v zlom zdravotnom stave navštevovať lekára, čo je významné najmä teraz, počas tretej vlny pandémie.

Poskytovanie kvalitnej zdravotnej starostlivosti z pohľadu špecialistov - imunológov a alergológov. MUDr. Jaroslava Orosová

Špecializačný študijný program pre odbor klinická imunológia a alergológia je dvojodborový a lekár sa po atestácií môže venovať pacientom vo všetkých vekových kategóriách. Je to isté špecifikum v porovnaní s inými medicínskymi odbormi. Ako sa „zobrazuje„ dlhodobá starostlivosť o pacienta - v systéme zdravotnej starostlivosti - keď špecialista šije liečbu na mieru už deťom v útlom veku? Aktuálne majú aj alergológovia naplnené kapacity vo svojich ambulanciách. Denne vyšetria vyše 40 pacientov. Ako dokážu v takom prípade udržať ich zdravotný stav v remisii / teda pod kontrolou a bez vážnych príznakov /, prípadne zabrániť ďalším zdravotným komplikáciám? Aktuálne je dôležité to - o čom sa už roky u nás hovorí. Mať dostatok špecialistov. Aké riešenia majú a navrhujú predstavitelia Zväzu ambulantných poskytovateľov. Vieme že špecialisti nám chýbajú, ale nevieme akí je ich priemerný vek. Prečo nemáme takúto štatistiku ako je tomu u praktických lekárov a pediatrov? Máme sa obávať toho, že  bude o niekoľko rokov ešte menej špecializovaných ambulancií, vzhľadom na vysoký vek alergológov a imunológov? Len v Bratislave zaniklo v tomto období 6 alergologických a imunologických ambulancií, pričom každá mala v kartotéke 4000 až 5000 pacientov, z ktorých je približne 75 percent v dispenzarizácii - čo znamená, že ide o  chronicky chorých pacientov, ktorí si vyžadujú pravidelnú a dlhodobú zdravotnú starostlivosť. Čo navrhujú predstavitelia Zväzu ambulantných poskytovateľov? Ako by sme mohli prilákať špecialistov do systému? Kedy a za akých podmienok by boli schopní aj ochotní – zakladať ambulancie alergológie a imunológie - nielen vo veľkých mestách, ale vo všetkých regiónoch? Ako nákladné je založenie a vybudovanie ambulancie špecialistu - už aj vzhľadom na nákup drahých diagnostických prístrojov? Pomohla by „kapitácia“, ktorú by odborní lekári dostávali za dispenzarizovaných – chronicky chorých - pacientov? Lekári a predstavitelia Zväzu ambulantných poskytovateľov aj vzhľadom na vážnu situáciu v primárnom sektore - v špecializovaných ambulanciách - aktuálne pripomienkujú reformu  zdravotnej starostlivosti .Ako budú ich návrhy zapracované do spomínaného zákona? Čo  konkrétne navrhujú? Vďaka akým zmenám bude u nás  kvalitnejšia  a dostupnejšia  zdrav starostlivosť u špecialistov – v našom prípade u alergológov a imunológov?